Dňa 11. októbra v Sarvaši udelili medzinárodné uznanie – Cenu Samuela Tešedíka aj Jánovi Kaňovi, učiteľovi vo výslužbe. Na toto prestížne uznanie ho navrhla Matica slovenská v Srbsku. Podporu tomuto návrhu dala Asociácia slovenských pedagógov, ktorá je jedným z troch zriaďovateľov tejto ceny. Sú to ešte Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku a Čabianska organizácia Slovákov v Maďarsku.

Učiteľ Ján Kaňa je mimoriadnym zjavom medzi slovenskou inteligenciou v Srbsku. Ide o obetavého, prácechtivého, národne cítiaceho muža, ktorý neváhal opustiť po skončení Učiteľskej školy rodný Petrovec a odísť do vzdialených Boľoviec za učiteľa. Okrem tej vzdelávaco-výchovnej práce, ktorú tam robil s plným nasadením, bol desiatky rokov hnacím motorom slovenského kultúrneho života v tejto osade. 

Ján Kaňa 40 rokov pôsobil ako učiteľ triednej výučby na ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach, kde sa aj vďaka nemu vyučovali a vychovávali deti v slovenskom duchu a jazyku. Okrem toho, mimoriadne úsilie vynaložil v rámci školy na mimoškolských aktivitách žiakov. Bol neúnavným ochotníkom: organizoval folklórne a zvlášť úspešné divadelné súbory a inscenácie v rámci KUS Sládkoviča.

Ján Kaňa sa narodil v Petrovci 9. septembra roku 1933. Po skončení základnej školy v rodisku, zapísal sa na Slovenské gymnázium a po jeho úspešnom absolvovaní, získal v školskom roku 1952/53 na Učiteľskej škole aj diplom učiteľa triednej výučby. Koncom roka 1953 – 8. decembra sa zamestnal na ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach ako učiteľ a pôsobil tam celý svoj pracovný vek až do odchodu na dôchodok 1. septembra roku 1992. Ešte na Učiteľskej škole sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, Petrovčankou, Annou Ponigerovou, ktorá sa s ním delila o radosti, krásu a problémy učiteľského povolania.

Boľovce počítajú zhruba 4000 obyvateľov, z čoho je štvrtina slovenskej národnosti. V čase keď Ján Kaňa tu začal pôsobiť ako učiteľ nebolo veľa učebníc ani učebných pomôcok v slovenčine, kontakty so Slovenskom úradné neboli v dôsledku Rezolúcie Informbyra a tak na učiteľoch bolo vynaliezať sa a s invenciou pristupovať k náročnej práci učiteľa. Okrem toho, že s láskou a zodpovednosťou pristupoval k svojim žiakom, organizoval ich do záujmových, zvlášť kultúrnych krúžkov, ktoré pripravovali kultúrno-umelecké programy, besiedky, folklórne a divadelné vystúpenia. Vychoval zo svojich žiakov zápalistých Slovákov, ktorí sa aj dnes venujú zachovaniu a zveľadeniu kultúrnych hodnôt Slovákov v Srbsku.

Ján Kaňa patrí do generácie učiteľov, ktorí neboli iba učiteľmi školských detí. Organizoval prednášky aj pre dospelých, snažil sa spoluobčanom ozrejmiť výdobytky súčasnej vedy a techniky, obrábania pôdy, kultúru bývania... Sprostredkoval im zadovažovanie slovenských kníh a časopisov, dopisoval do vtedajšej slovenskej tlače vo Vojvodine.

V KUS Sládkoviča v Boľovciach bol všetkým: neštítil sa ako učiteľ robiť ani práce domovníka, ktorého spolok nemal, bol organizátorom, choreografom, predsedom, režisérom. Pod jeho režisérskou taktovkou v malej osade akými sú Boľovce vznikali obdivuhodné predstavenia, ktoré získavali na Prehliadkach slovenských ochotníckych divadiel Vojvodiny ceny nielen za herecké výkony, ale aj za inovatívny režisérsky postup a kultúru hovoreného slova. Ako režisér ochotník sa prvý odvážil slovenskú klasiku inscenovať moderným spôsobom, nielen keď ide o režisérsky postup, ale aj čo sa týka scénografického a kostýmového vybavenia predstavenia. Lásku k divadlu vštepil aj svojim žiakom, takže jeho žiaci a herci sa neskôr chopili už či práce choreografov alebo režisérov. Nielen kvôli tomu, že osobne divadlo mal rád, ale venoval sa mu aj preto, že divadlo spočíva na reči a podľa neho tú slovenskú je treba si cibriť aj mimo školy a rodiny. Aj preto jeho žiakov dodnes poznať po vysokej kultúre hovorenej reči.

Ján Kaňa sa uplatnil aj ako vynikajúci organizátor kultúrneho života v Boľovciach. Vďaka nemu do Boľoviec sústavne chodili hosťovať tak tanečné ako aj divadelné súbory z iných slovenských prostredí. Keďže prostriedkov na kultúrnu činnosť nikdy nebolo nazvyš, robil to aj po cenu, že kým on pomáhal hosťom pripraviť sa na vystúpenie v dome kultúry, v Kaňov doma manželka s dcérami chystali pohostenie pre celý súbor.

Dnes sa na ZŠ Branka Radičevića v Boľovciach po slovensky nevyučuje. V súčasnosti (od roku 2004) na základnej škole v tejto osade existuje ambientálna výučba v slovenskom jazyku, v rámci čoho sa slovenské deti prostredníctvom tvorivých dielní zoznamujú so slovenským jazykom, ako aj s celkovou slovenskou kultúrou, zahŕňajúcou zvyky, obyčaje, folklórne a iné prvky.

Ale to, čo pán učiteľ Ján Kaňa siali toľké desaťročia v Boľovciach, aj dnes dáva plody. Lebo jeho žiaci, herci, tanečníci sú dnes tí, ktorí zotrvávajú v práci na poli slovenskosti aj v takej odľahlej osade od strediska Slovákov akými sú Boľovce.

Ján Kaňa sa celým srdcom a zo všetkých síl po celý svoj život venoval vzdelávaniu v slovenskej reči a duchu, ďaleko od rodiska, nie vždy v žičlivých podmienkach. Je preto dôstojným nositeľom Ceny Samuela Tešedíka. Je to jeho jediné uznanie za jeho nadštandardnú učiteľskú prácu, lebo tie predchádzajúce získal ako kultúrny dejateľ na rôznych festivaloch a prehliadkach. Nebyť však učiteľov a ľudí takého profilu, takej obetavosti a horúceho slovenského srdca, dnes by sme už v mnohých prostrediach nemali čulý slovenský život a jeho obetavých a zanietených nositeľov.

                                                             

                                                              Katarína Melegová-Melichová