K 170. VÝROČIU NARODENIA
Pavol Országh Hviezdoslav
Vlastným menom Pavol Országh, jeden z najväčších slovenských spisovateľov, básnik,
dramatik, prekladateľ, právnik sa narodil vo Vyšnom Kubíne 2. februára roku 1849 ako tretie
dieťa v schudobnenej rodine zemana, garbiara a roľníka Mikuláša Országa a Terézie, rodenej
Medzihradskej. Mal brata Mikuláša a sestru Máriu.
Základné vzdelanie získal na rodnej Orave – ľudovú školu navštevoval v rodisku a v susedných
obciach Jasenová a Leštiny. Ako žiak dosahoval veľmi dobré študijné výsledky. Pre jeho ďalší,
najmä národný vývin mal veľký význam leštinský učiteľ Adolf Medzihradský, ktorý ho
pripravoval aj na štúdium na maďarskom gymnáziu v Miškovci a upozorňoval na Pavlov
výnimočný talent. Zásluhou tohto učiteľa sa na leštianskej škole učilo aj po slovensky. V roku
1862 sa zapísal do prvého ročníka gymnázia v Miškovci. Obľúbil si diela maďarských básnikov.
Roku 1865 sa vrátil domov na Slovensko a nastúpil na evanjelické lýceum v Kežmarku.
Po ukončení štúdií sa presťahoval do Prešova a tu študoval na Právnickej akadémii. Mladý
advokát sa vrátil na rodnú Oravu, kde prežil všetky svoje tvorivé roky. Tu sa aj oženil s Ilonou
Novákovou, dcérou miestneho evanjelického seniora.
Jeho literárne začiatky neboli nijako jednoduché. Ešte počas štúdií začal písať prvé básne
v maďarčine a nemčine, ktoré mali úspech u jeho učiteľov a taktiež s nimi získaval i rôzne ceny.
Svoju prvotinu  Básnické prviesenky (1868), vydal pod pseudonymom Jozef
Zbranský. Jednoslovný pseudonym Hviezdoslav použil prvýkrát v roku 1877 
v básnickom nekrológu za zosnulým Viliamom Pauliny-Tóthom, a dôrazne ho používal
na podpisovanie svojich diel až do konca svojho života. Vo svojej tvorbe nadviazal
na tvorbu slovenských básnikov, najmä na tvorbu Andreja Sládkoviča.  V oblasti drámy sa
pokúšal kombinovať verš s prozaickou vetou. Na jeho dramatickú tvorbu mali vplyv diela
Williama Shakespeara a Friedricha Schillera. Samostatný okruh v jeho diele tvorí tzv. biblická
epika, spoločensky a filozoficky aktualizujúca biblické námety. Po roku 1900 dominujú v jeho
tvorbe kratšie útvary – balady, historická epika a básne s ľúbostnou tematikou.
Počas najtemnejších rokov slovenského literárneho života Matica Slovenská udržiavala
slovenskú literatúru nažive. Antislovenská politika Maďarov násilne zatvorila dvere Matice a
roku 1875 zhabala jej majetok. Avšak, roku 1919, po vytvorení Československa  bola opäť
otvorená a práve Hviezdoslav bol menovaný jej novou hlavou. Pod jeho inšpirovaným vedením
sa Matica rozširovala a rástla. Roku 1919 na Karlovej univerzite v Prahe ho poctili čestným
doktorátom filozofie (PhDr. h. c.).
Hviezdoslav je jednou z vedúcich osobností slovenskej literatúry a slovenskej kultúry 
na sklonku 19. a na začiatku 20. storočia a oprávnene ho zaraďujeme k najvýznamnejším zjavom
celej slovenskej literatúry. Umrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne vo veku 72 rokov.
alt