• Dome Matici slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka
  • image
  • image
  • image
MOMS KOVAČICA

MOMS Kovačica, bol obnovený 16.decembra.1990. roku, v roku keď bola obnovená i Matica slovenská v Srbsku (v tom čase v Juhoslávii). Jeden z iniciátorov znovuobnovenia MSS a MOMS Kovačica, v tých rokoch, bol Tomáš Hriešik Máško.

Tento miestny odbor MSS je organizátorom, alebo sa zapája do početných aktivít s cieľom zveľaďovania slovenskosti v Kovačici. Početné podujatia a aktivity sa zaraďujú do rôzných kategórií, spoločné majú spĺňanie cieľov a úloh MSS stanovené štatútom.

Spomedzi početných, tradičnou je ľudová veselica, ktorá sa koná od roku 2000, vždy v období medzi 25.janúarom a 2.februárom – tzv.Pavlovsko-Hromničná zábava. Do pravidelných akcií sa zaraďuje i Turnaj v kolkaní, a vždy keďsa naskytne príležitosť i humanitná činnosť.

O najnovších aktivitách sa môžete informovať tu: https://www.facebook.com/moms.kovacica

 

Čítať celý článok...

 

Predsedovia MOMS Kovačica od 1990 až po súčasnosť:

  • Dr. Jozef Benka 1990 – 1993
  • prof.Martin Toman 1993 – 1996
  • Bc. Ján Špringeľ 1996 – 1998
  • dip.ekon. Pavel Jonáš 1998 – 2001
  • Katarína Stanová2001 – 2005
  • Pavel Baláž 2005 – 2009
  • prof. Zuzana Lenhartová 2009 – 2013
  • Mária Kováčová 2013 – 2021
  • Pavel Baláž 2021 – súčasnosť

 

 

 

                                                                                                                            Foto: Spoločná fotografia predsedov MOMS Kovačica pôsobiacích v rokoch 1990-2020  

 

Na mandát 2021-2025 organizácia správnej rady MOMS Kovačica je nasledovná:

predsedníctvo

členovia dozornej  rady

delegáty v MSS

členovia SR bez funkcie

 

Pavel Baláž                     predseda

 

Holíková Ana-Andrea       podpredseda

 

Kováč Jaroslav                    podpredseda

 

Mgr.Kožík Miroslav            tajomník

 

Bobošová Anna                  pokladník

Cicková Eva

predsedníčka DR

                              Hrková, Zuzana

Hýlová Anna,

Stanová Katarína

Torňoš Martin

 

Babka Pavel

Brtka Ján

Kováčová Mária

Lenhartová Katarína

Šimon Pavel

 

Mgr.Bajza Martin

Bartková Eva

Čech Juraj

Čížiková Zuzana

MaA.Dišpiter Ján

Mgr.Dudášová Katarína

Harmádová Anna

Jaško Pavel

Jonášová Zuzana

Marček Martin

Siromová Mária

Dipl.Ing Zuzana Tomanová

 

                        Kontakty:

Pavel Baláž

predseda

069 662552 Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Holíková Ana-Andrea

podpredsedníčka

063 1697629

Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Kováč Jaroslav

podpredseda

061 6577258 Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Mgr.Kožík Miroslav

tajomník

062 8573320   Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Bobošová Anna

pokladníčka

061 1139822  Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

 

 

 
Odovzdávanie šijacích strojov a materiálov miestnym odborom Matice slovenskej v Srbsku

   Prvá časť  zabezpečených finančných prostriedkov z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR cez oficiálnu rozvojovú pomoc SlovakAid vo výške 10.000 € realizovaná bola kúpou šijacích strojov a materiálov na výrobu ochranných rúšok v boji s pandémiou koronavírusu.

   V pondelok 8. júna na nádvorí Domu Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci bolo slávnostné odovzdávanie 16 šijacích strojov a materiálov, ktoré prevzali predstavitelia 14 aktívnych MOMS: Petrovec, Stará Pazova, Vojlovica-Pančevo, Hložany, Kysáč, Báčska Palanka, Laliť, Nový Sad, Kovačica, Padina, Šíd, Selenča, Hajdušica a Biele Blato.

   Predseda MSS Ján Brtka zdôraznil, že kúpené stroje miestne odbory dostanú na používanie ako matičný dar, s tým že sú stroje zaevidované ako osobitné základné prostriedky v Matici, ktoré sú dané na používanie do miestnych odborov.   

       Čítať celý článok...

   J.E. veľvyslanec Fedor Rosocha vyjadril spokojnosť, že sa peňažná dotácia veľmi rýchlo realizovala v praxi a že výsledky spoločného boja proti globálnej pandémii Covid-19 budú mať aj konkrétnu podobu.

„ Verím, že v šikovných rukách našich slovenských žien bude táto pomoc maximálne využitá tak, aby ste aj naďalej na Dolnej zemi mohli s rovnakým elánom udržiavať slovenské tradície, slovenskú históriu a slovenské špecifiká.Slovensko Vám v tomto smere bude vždy nápomocné v rámci svojich možností a bude podporovať komunitu Slovákov žijúcich v Srbsku tak, aby ste vedeli a videli, že nás viažu pevné bratské  putá“, povedal veľvyslanec Rosocha.

   Nasledovalo podpisovanie Protokolu o odovzdávaní a prevzatí šijacích strojov, ako aj praktická časť, demonštrácia použitia šijacích strojov.

     Čítať celý článok...

     Čítať celý článok...

 

 

 
Pre boj s pandémiou, Matici slovenskej v Srbsku 20.000 € zo SlovakAid

 

    V utorok 26. mája v priestoroch Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci, novovymenovaný veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Fedor Rosocha slávnostne odovzdal symbolický šek v hodnote 20.000 eur do rúk predsedu MSS Jána Brtku. Finančné prostriedky sú donáciou oficiálnej slovenskej rozvojovej pomoci Slovak Aid, ktorá patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, a zamerané sú na boj s pandémiou koronavírusu. 

J. E. veľvysalnec SR Fedor Rosocha odovzdáva symbolický šek  predsedovi MSS Jánovi Brtkovi


 

 
JUBILEUM - MARTIN KUKUČÍN

Čítať celý článok...

MARTIN KUKUČÍN (17. máj 1860 – 21. máj 1928)

     Vlastným menom Matej Bencúr, lekár, slovenský spisovateľ, dramatik, publicista, Martin Kukučín je iste najvýznamnejší predstaviteľ slovenského literárneho realizmu. Považujeme ho za zakladateľa modernej slovenskej prózy.

     Matej Bencúr sa narodil v zemianskej rodine v Jasenovej. Vzdelanie získal    na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Jeho žiadosťou bolo študovať teológiu v Bratislave, napokon sa však rozhodol študovať na lekárskej fakulte v Prahe. Po skončení štúdia sa mu nepodarilo zamestnať na Slovensku, takže sa prihlásil na súbeh a miesto obecného lekára dostal na ostrove Brač v dnešnom Chorvátsku. Tam sa aj oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odišli do Južnej Ameriky, do Čile, kde tiež pôsobil ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža                 v Patagónii. Dodnes je v tam považovaný za veľkého humanistu a ľudomila.

     Vrátili sa na Slovensko, žili potom aj v Chorvátsku, nakrátko zase aj v Južnej Amerike a na jar 1926 sa definitívne vrátili do Chorvátska, kde o dva roky aj umrel. Pochovaný bol dočasne v Záhrebe,          v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina,  kde ho pochovali 29. októbra 1928. Jeho manželka umrela 7. augusta 1971 a je spolu s ním pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

     17. mája si pripomíname 150. výročie jeho narodenia.

     Martin Kukučín svoju literárnu tvorbu začal poviedkou Na hradskej ceste.  Na začiatku písal hlavne poviedky a novely. Tradíciu dedinského románu založil svojím dielom Dom v stráni. Kukučín sa často posmieva nad obyčajným človekom, kritizuje spoločenské pomery, no pre jeho dielo je príznačná najmä viera v človeka, verí v možnosť jeho nápravy.

     Spisovateľ Kukučín bol členom Českej akadémie vied a umení. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov. Niektoré z nich boli zdramatizované a sfilmované.

                                                                                                                                                                       Vladislava Havranová

 
K 200. VÝROČIU NARODENIA

Čítať celý článok...

 

„Ja sladké túžby, túžby po kráse 

spievam peknotou nadšený,

a v tomto duše mojej ohlase

svet môj je celý zavrený;

z výsosti Tatier ona mi svieti,

ona mi z ohňov nebeských letí,

ona mi svety pohýna;

ona mi kýva zo sto životov:

No centrom, živlom, nebom, jednotou

krás mojich moja Marína!” 

 

(úryvok z básnickej skladby MARÍNA)

 

ANDREJ SLÁDKOVIČ (31. marec 1820 – 20. apríl 1872)

 

     Andrej Braxatoris, narodený v Krupine v rodine učiteľa a literáta, žiak krupinskej základnej školy, ako aj krupinského gymnázia, študent banskoštiavnického  a bratislavského Evanjelického lýcea a študent teológie v Halle, je vlastné meno slovenského evanjelického kňaza, známeho slovenského štúrovského básnika, kritika, publicistu a prekladateľa – ANDREJA SLÁDKOVIČA. V rodnej Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, gymnázium, ulica a park. 

     Andrej Sládkovič, Andrej Braxatoris-Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič  - sú to všetko jeho pseudonymy. Prvé svoje básne prezentoval v almanachu Nitra. V slovenskej prírode, v slovenskom ľude a v jeho kultúre hľadal krásu a životnú rovnováhu. Patril do štúrovskej generácie básnikov, bol teda pod ich veľkým vplyvom. Vo svojich básňach sa vyjadroval k rôznym životným otázkam a veľkou inšpiráciou boli preň jeho vlastné zážitky a citový život. 

     Najväčšou jeho inšpiráciou boli roky 1839-1840, kedy vyučoval v dome Pavla Pišla  v Banskej Štiavnici a spoznal tu Marínu Pišlovú. Z tej lásky vzniklo jedno z najznámejších diel slovenskej romantickej poézie – básnická skladba Marína, oslava konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Okrem Maríny, vrcholom jeho básnického diela je aj skladba Detvan

     Okrem poézie a národnobuditeľskej práce, venoval sa aj prekladaniu             z ruštiny, francúzštiny, nemčiny. Zaoberal sa aj publicistikou, písal recenzie a posudky.

      V roku 1847 začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. Revolúciu 1848-1849 privítal s veľkým nadšením veriac, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov. Následkom toho bol roku 1849 zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do svojej smrti bol evanjelickým farárom         v Radvani nad Hronom. Bol zapisovateľom na Memorandovom zhromaždení v Martine roku 1861, ako aj zakladajúcim členom Matice slovenskej. Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese. 

     31. marca si pripomíname 200. výročie jeho narodenia. 

 

Vladislava Havranová

 
 

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Joomla extensions by Siteground Hosting