• Dome Matici slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka
  • image
  • image
  • image
JUBILEUM - MARTIN KUKUČÍN

Čítať celý článok...

MARTIN KUKUČÍN (17. máj 1860 – 21. máj 1928)

     Vlastným menom Matej Bencúr, lekár, slovenský spisovateľ, dramatik, publicista, Martin Kukučín je iste najvýznamnejší predstaviteľ slovenského literárneho realizmu. Považujeme ho za zakladateľa modernej slovenskej prózy.

     Matej Bencúr sa narodil v zemianskej rodine v Jasenovej. Vzdelanie získal    na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Jeho žiadosťou bolo študovať teológiu v Bratislave, napokon sa však rozhodol študovať na lekárskej fakulte v Prahe. Po skončení štúdia sa mu nepodarilo zamestnať na Slovensku, takže sa prihlásil na súbeh a miesto obecného lekára dostal na ostrove Brač v dnešnom Chorvátsku. Tam sa aj oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odišli do Južnej Ameriky, do Čile, kde tiež pôsobil ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža                 v Patagónii. Dodnes je v tam považovaný za veľkého humanistu a ľudomila.

     Vrátili sa na Slovensko, žili potom aj v Chorvátsku, nakrátko zase aj v Južnej Amerike a na jar 1926 sa definitívne vrátili do Chorvátska, kde o dva roky aj umrel. Pochovaný bol dočasne v Záhrebe,          v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina,  kde ho pochovali 29. októbra 1928. Jeho manželka umrela 7. augusta 1971 a je spolu s ním pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

     17. mája si pripomíname 150. výročie jeho narodenia.

     Martin Kukučín svoju literárnu tvorbu začal poviedkou Na hradskej ceste.  Na začiatku písal hlavne poviedky a novely. Tradíciu dedinského románu založil svojím dielom Dom v stráni. Kukučín sa často posmieva nad obyčajným človekom, kritizuje spoločenské pomery, no pre jeho dielo je príznačná najmä viera v človeka, verí v možnosť jeho nápravy.

     Spisovateľ Kukučín bol členom Českej akadémie vied a umení. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov. Niektoré z nich boli zdramatizované a sfilmované.

                                                                                                                                                                       Vladislava Havranová

 
K 200. VÝROČIU NARODENIA

Čítať celý článok...

 

„Ja sladké túžby, túžby po kráse 

spievam peknotou nadšený,

a v tomto duše mojej ohlase

svet môj je celý zavrený;

z výsosti Tatier ona mi svieti,

ona mi z ohňov nebeských letí,

ona mi svety pohýna;

ona mi kýva zo sto životov:

No centrom, živlom, nebom, jednotou

krás mojich moja Marína!” 

 

(úryvok z básnickej skladby MARÍNA)

 

ANDREJ SLÁDKOVIČ (31. marec 1820 – 20. apríl 1872)

 

     Andrej Braxatoris, narodený v Krupine v rodine učiteľa a literáta, žiak krupinskej základnej školy, ako aj krupinského gymnázia, študent banskoštiavnického  a bratislavského Evanjelického lýcea a študent teológie v Halle, je vlastné meno slovenského evanjelického kňaza, známeho slovenského štúrovského básnika, kritika, publicistu a prekladateľa – ANDREJA SLÁDKOVIČA. V rodnej Krupine je po ňom pomenované aj múzeum, gymnázium, ulica a park. 

     Andrej Sládkovič, Andrej Braxatoris-Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič  - sú to všetko jeho pseudonymy. Prvé svoje básne prezentoval v almanachu Nitra. V slovenskej prírode, v slovenskom ľude a v jeho kultúre hľadal krásu a životnú rovnováhu. Patril do štúrovskej generácie básnikov, bol teda pod ich veľkým vplyvom. Vo svojich básňach sa vyjadroval k rôznym životným otázkam a veľkou inšpiráciou boli preň jeho vlastné zážitky a citový život. 

     Najväčšou jeho inšpiráciou boli roky 1839-1840, kedy vyučoval v dome Pavla Pišla  v Banskej Štiavnici a spoznal tu Marínu Pišlovú. Z tej lásky vzniklo jedno z najznámejších diel slovenskej romantickej poézie – básnická skladba Marína, oslava konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. Okrem Maríny, vrcholom jeho básnického diela je aj skladba Detvan

     Okrem poézie a národnobuditeľskej práce, venoval sa aj prekladaniu             z ruštiny, francúzštiny, nemčiny. Zaoberal sa aj publicistikou, písal recenzie a posudky.

      V roku 1847 začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti. Revolúciu 1848-1849 privítal s veľkým nadšením veriac, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov. Následkom toho bol roku 1849 zaistený a vyšetrovaný. Od roku 1856 až do svojej smrti bol evanjelickým farárom         v Radvani nad Hronom. Bol zapisovateľom na Memorandovom zhromaždení v Martine roku 1861, ako aj zakladajúcim členom Matice slovenskej. Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese. 

     31. marca si pripomíname 200. výročie jeho narodenia. 

 

Vladislava Havranová

 
 
DOČASNÉ OBMEDZENIE CHODU KONZULÁRNEHO ODDELENIA

DOČASNÉ OBMEDZENIE CHODU KONZULÁRNEHO ODDELENIA

V súvislosti s preventívnymi opatreniami pred šírením vírusového ochorenia COVID – 19
sa od 17. marca 2020 až do odvolania obmedzuje prijímanie osobných podaní konzulárnej agendy v priestoroch konzulárneho úseku Veľvyslanectva SR v Belehrade a to nasledovne:

PRIJÍMANIE ŽIADOSTÍ O VÍZA a POBYTY JE DOČASNE POZASTAVENÉ.

 

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Joomla extensions by Siteground Hosting